Uchopenie života

V rozmedzí posledných storočí sa ľudská bytosť a celá pozemská civilizácia dostala do hraničného bodu. STROJE a UMELÁ INTELIGENCIA zlepšujú a zrýchľujú vývoj. Pomáhajú zjednodušiť veľa ťažkých prác no dávajú bokom aj také úkony, ktoré sú pre človeka vzťahovo veľmi dôležité. Sociálne výhody v stretávaní sa a vytváraní kruhov a komunít sú na jednej strane aktívne a na druhom konci ľudí úplne izolujú, resp. ľudia sa izolujú sami skrze systém, ktorý to umožňuje.

Veľkým pozitívom je zrýchlená a priama KOMUNIKÁCIA cez celú planétu, ktorá pomáha a na druhej strane tu je určitá izolácia a oddelenosť vidieť a počuť druhú bytosť len cez obrazovku.  Potreba človeka stretávať sa bude naďalej prirodzene pokračovať a tento míľnik je len ukazovateľom toho, čo ako ľudstvo a hlavne jednotlivec potrebujeme.

Generačne preskakujeme technologický vývoj, čo znamená že ľudia po 60+ majú oveľa väčšie problémy s pochopením a aplikáciou nových technológii. Pokiaľ sa nebudeme vzdelávať technológiách a zároveň udržovať prirodzené morálne prírodné vlastnosti človeka môže sa stať, že sa bude izolovanosť prehlbovať. Osobne verím, že VZŤAHOVÝ SVET a podstata života nás bude stále spájať s potrebou cítiť, vidieť, vnímať toho druhého/druhú aj osobne a dotykom. Nie len instantne a cez obrazovku.

V mojom osobnom nazeraní toho čo zažívam za posledných 40+ rokov je veľká obroda vo viacerých úrovniach ako sú  technológie, ale aj duchovno, či spiritualizmus, poznanie ako veci fungujú alebo v podstate vedomia. Všetko dáva úplný a plnohodnotný zmysel a pochopenie. Viem, že je zbytočné sa sťažovať a nadávať na akýkoľvek systém alebo celosvetové dianie, lebo ho v globálnom merítku nemôžem zmeniť. No práve osobným príkladom a nasledovaním morálky, poznania a jednoduchostí života mi to všetko dáva šťavu a krásny plnohodnotný ZMYSEL. Technológie mi slúžia do tej mieri, ako ich potrebujem používať. Vnímam to hlavne ako urýchľujúcu cestu, ktorá má svoje slepé uličky. V tom, že donekonečna nie je možné zrýchľovanie. Skôr zefektívniť prítomné pôsobenie a ich následné technické používanie. Čas, ktorý trávim za mobilom a počítačom je priveľkou daňou za život, ktorý je mimo tejto bubliny a to si myslím, že som dosť spoločensky založený tvor. 

Či sa rozhodneme používať technológie alebo nie. Záleží od toho či v tom uvidíme zmysel a zlepšenie nášho života.

Dovolím si maličkú predpoveď budúcnosti.

Najbližšie roky (5-10) tento vývoj naberie na väčšej sebestačnosti a my ľudia sa budeme snažiť ukočírovať tento nezastaviteľný fenomén. Prečo tomu tak je? Z môjho pohľadu to tak musí byť. Pokiaľ sa chceme ako ľudstvo posunúť do vyššieho stupňa vývoja a vzájomnej spolupráce a uznania odlišností a jedinečností. Boje vyvrcholia uzavretím mierových dohôd, lebo prestanú dávať zmysel. Lídri krajín sa zmenia a nahradia ich uvedomelí ľudia, ktorí pochopia zmysel v jednej planéte a jej vyčerpateľných zdrojoch. Energia, ktorú budeme v budúcnosti používať bude s väčšej mieri „voľná“ (slnko, vietor, sopky, voda). Technológie zaberú miesto tam kde bude veľa ľudí a populácie vo veľkomestách budú naďalej rásť do hraničného bodu uvedomenia.

Kam chceme ísť ako ľudstvo?

Kam chceš ísť ty ako jednotlivec?

Čo je tvojou ESENCIOU v tomto živote?

Zdieľaš naplno svoju esenciu so svojim okolí?

Tieto jednoduché otázky majú priniesť hlbšiu zodpovednosť jednotlivca v celku. Nastaviť sa môže každý len sám za seba, preto nemôžeme od nikoho chcieť, aby robil to čo si myslíme, že je práve to najlepšie.

Tento míľnik je o DôVERE k sebe, druhým a životu samotnému.

Pokiaľ nedôverujeme sebe, nedôverujeme druhým a tým pádom nedôverujeme ani životu.

Je to jednoduchá rovnica z ktorej výsledky si dokáže vyvodiť každý sám.

ZMENA je v rozhodnutí nastaviť svoju osobnosť na plný súlad so svojim srdcom, tvorivou mysľou, dušou a celým bytím. Toto rozhodnutie je plne slobodné a nikto ho za nás neurobí. Tam je ten kľúč k plnej zodpovednosti za to kto som, čo robím a kam smerujem.

Vnímam tento život ako veľmi rýchli. Potrebujem sa dennodenne vzdelávať a posúvať vpred. Pri tom všetkom sa postarať o rodinu, venovať sa jej,  tvoriť nové veci a zároveň nájsť priestor na oddych a potrebnú regeneráciu.

Je to veľmi široké a krásne majstrovstvo ducha v hmote. Bytosti, ktorá si vybrala tento život ako výzvu a zároveň nádherné dobrodružstvo. Viem, že to nemáme všetci takto, ale to je v poriadku, lebo ak sa s vami stretnem a pozhováram. Dozviem sa niečo nové, čo ste si vybrali zažiť práve vy. Vo svojej jedinečnosti a dokonalej kráse.

Kľúčom je teda rozhodnutie kam budeme smerovať svoj život. Či už o 10-20-30 rokov alebo 1-2-3 roky alebo 1-2-3 mesiace alebo čo si môžeme dovoliť zažiť DNES a ako si to užijeme TERAZ to kde sme a s kým sme.

Mne pomáha vďačnosť, dôvera vo všetko čo je. Hlavne láska a pravda, ktoré mi ukazujú ako sa dá žiť v strede všetkého, v strede a pokojnom oku tornáda, ktoré sa deje navôkol.

UŽÍVAJTE života ľudia, tak ako si len vaše krásne DUŠE prajú.

Teším sa na všetkých, ktorí sa chcú vzdelávať a posúvať svoje hranice komfortu.

Pridajte sa na udalosti, ktoré tvorím v najbližšej dobe: https://www.branislavrybicka.com/udalosti/

S úctou a láskou Branislav Rybička

Návrat hore